|
Size: 56
Comment:
|
Size: 2327
Comment:
|
| Deletions are marked like this. | Additions are marked like this. |
| Line 3: | Line 3: |
| Databáza je zameraná na registráciu a opis súčasnej žovej slovenskej paremiológie. Medzi parémie patrí: príslovie a porekadlo, ale aj ďalšie útvary, ako napr. úslovie, pranostika, povrávka, wellerizmus a hádanka. Súhrn všetkých týchto jednotiek sa z frazeologického hľadiska nazýva paremiologická frazeológia (viď. heslo parémie v STD). Sú to jednotky s osobitnými nielen jazykovými, ale aj folkloristickými aj kultúrnymi hodnotami. Základom paremiologickej databázy boli nasledovné zdroje: Výber prísloví a porekadiel zo zbierky A. P. Zátureckého, ktorý urobili J. Mlacek a Z. Profantová (1997). Autori vybrali zo Zátureckého zbierky okolo 3000 jednotiek, ktoré majú podľa nich istú platnosť a použiteľnosť aj z hľadiska súčasného používateľa; príslovia, ktoré zachytáva frazeologický slovník E. Smieškovej (1977); príslovia, ktoré uvádza Krátky slovník slovenského jazyka a do korpusu boli zaradené aj príslovia, ktoré sú uvedené v práci Miko a kol. (1989). Táto práca uvádza všetky frazeologizmy a príslovia, ktoré obsahovali učebnice základných a stredných škôl v deväťdesiatych rokoch na Slovensku. Hlavným cieľom prieskumu bolo získať odpovede na nasledovné otázky: 1. Ktoré, z tradične lexikograficky registrovaných parémií sú všeobecne známe a patria do aktívnej alebo pasívnej slovnej zásoby v slovenčine? 2. Aká je miera zhody medzi prezentovanou normou a úzom hovoriacich, aká je miera akceptácie normy v úze a do akej miery zachytáva opis realitu? 3. Ktoré parémie nie sú bežne známe, ale respondenti ich považujú na pozadí svojej jazykovej kompetencie za zrozumiteľné? 4. Ktoré parémie už súčasní hovoriaci nepoznajú a ani nevedia identifikovať ich význam? 5. Aké ďalšie parémie patria do hovoreného úzu respondentov? 6. Aké sú rozdiely v známosti a používaní paremiológie u respondentov pri vyššie sledovaných otázkach z hľadiska ich veku, vzdelania a nárečovej oblasti? 7. Aká je miera výskytu parémií v písanom jazyku? 8. Aký je vzťah medzi výskytom a používaním prísloví v hovoreneom a v písanom jazyku? |
|
| Line 4: | Line 18: |
[[RegisterStránok|Zoznam všetkých záznamov v databáze]] |
Paremiologická databáza
Databáza je zameraná na registráciu a opis súčasnej žovej slovenskej paremiológie. Medzi parémie patrí: príslovie a porekadlo, ale aj ďalšie útvary, ako napr. úslovie, pranostika, povrávka, wellerizmus a hádanka. Súhrn všetkých týchto jednotiek sa z frazeologického hľadiska nazýva paremiologická frazeológia (viď. heslo parémie v STD). Sú to jednotky s osobitnými nielen jazykovými, ale aj folkloristickými aj kultúrnymi hodnotami. Základom paremiologickej databázy boli nasledovné zdroje: Výber prísloví a porekadiel zo zbierky A. P. Zátureckého, ktorý urobili J. Mlacek a Z. Profantová (1997). Autori vybrali zo Zátureckého zbierky okolo 3000 jednotiek, ktoré majú podľa nich istú platnosť a použiteľnosť aj z hľadiska súčasného používateľa; príslovia, ktoré zachytáva frazeologický slovník E. Smieškovej (1977); príslovia, ktoré uvádza Krátky slovník slovenského jazyka a do korpusu boli zaradené aj príslovia, ktoré sú uvedené v práci Miko a kol. (1989). Táto práca uvádza všetky frazeologizmy a príslovia, ktoré obsahovali učebnice základných a stredných škôl v deväťdesiatych rokoch na Slovensku.
Hlavným cieľom prieskumu bolo získať odpovede na nasledovné otázky: 1. Ktoré, z tradične lexikograficky registrovaných parémií sú všeobecne známe a patria do aktívnej alebo pasívnej slovnej zásoby v slovenčine? 2. Aká je miera zhody medzi prezentovanou normou a úzom hovoriacich, aká je miera akceptácie normy v úze a do akej miery zachytáva opis realitu? 3. Ktoré parémie nie sú bežne známe, ale respondenti ich považujú na pozadí svojej jazykovej kompetencie za zrozumiteľné? 4. Ktoré parémie už súčasní hovoriaci nepoznajú a ani nevedia identifikovať ich význam? 5. Aké ďalšie parémie patria do hovoreného úzu respondentov? 6. Aké sú rozdiely v známosti a používaní paremiológie u respondentov pri vyššie sledovaných otázkach z hľadiska ich veku, vzdelania a nárečovej oblasti? 7. Aká je miera výskytu parémií v písanom jazyku? 8. Aký je vzťah medzi výskytom a používaním prísloví v hovoreneom a v písanom jazyku?
Autor: Peter Ďurčo.